História
Rok vzniku mestečka nepoznáme. Nevie sa ani, či sa vyvinulo zo staršej slovanskej osady, alebo či bolo priamo založené nemeckými kolonistami. Zdá sa, že Tvarožnú založili kolonisti niekedy koncom 12. alebo začiatkom 13. storočia.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Vtedy však už bola vyvinutým mestečkom, ktorého obyvatelia užívali pomerne rozsiahle výsady a mala významnú faru. Vtedy používala názov DURAND. Názov Tvarožná je prvýkrát písomné doložený z roku 1572.
Obec patrila do spoločenstva spišských mestečiek a mestské práva používala od roku 1271. Riadila sa nemeckým Saským právom.
Vážna zmena v jej živote nastala v roku 1412, keď ju vtedajší Uhorský panovník Žigmund dal do zálohu Poľskému panovníkovi Vladislavovi II. spolu s ďalšími 12 mestečkami. Záloh trval 360 rokov. V tej dobe sa tieto mestečká oproti ostatným lepšie rozvíjali a prínosom bolo tiež to, že sa nikdy nestali poddanskými obcami.
Úderom, z ktorého sa Tvarožná už nikdy nespamätala, bol však vpád husitov v roku 1433. Tvarožná bola vypálená, a v 16. storočí takmer zanikla. Znovuvýstavba sa veľmi pretiahla a mesto už nikdy nenadobudlo tú hospodársku silu a postavenie, ako malo predtým.
Tvarožná bola predovšetkým poľnohospodárskym mestečkom. Významnejšie remeslá tu neboli. Vlastné cechy nemali, len v roku 1771 si obuvníci vytvorili vlastný cech. Aj poľnohospodárstvo bolo dosť obmedzené klimatickými podmienkami.
Do vývoja Tvarožnej zasiahli v 17. storočí dva po sebe veľké požiare. V roku 1661 a v roku 1663, pri ktorom nezhorelo len celé mesto, ale aj celá úroda uskladnená v stodolách a sýpkach. Pre obyvateľstvo to znamenalo biedu a hlad.
Začiatkom 18. storočia bola obec na pokraji zániku v dôsledku stavovských povstaní, hladu a morových epidémií. Tvarožná mala 230 obyvateľov. Takmer všetci boli Nemci a evanjelického vyznania.
Po reorganizácii verejnej správy v Uhorsku v roku 1876 sa Tvarožná z ekonomických dôvodov stala veľkou obcou. Vzhľadom na polohu medzi kráľovskými mestami Kežmarok a Levoča prekonala búrlivý vývoj. Prešlo cez ňu mnoho vojenských výprav a ich následkom boli hladomor a časté epidémie, z vyčerpania. Tým klesal počet obyvateľov. Počet 700 dosiahla obec v roku 1840. V 19. storočí bola známa ako najlepší výrobca ovčieho syra na Spiši.
Prenasledovali ju tiež časté požiare, pretože domy boli drevené. Najväčší bol v roku 1755, kedy vyhorelo celé mesto. V roku 1783 po rozsiahlej výstavbe mala už len murované domy a bolo ich 115. Vtedajší pôdorys sa v centre obce v podstate dodnes nezmenil.
Počas I. a II. svetovej vojny sa priame boje v obci neodohrávali. Po vzniku ČSR pokračoval proces poslovenčovania obce, v roku 1940 tu bolo už 522 Slovákov a 223 Nemcov. V období II. svetovej vojny a Slovenského národného povstania nastalo v Tvarožnej napätie medzi nemeckým a slovenským obyvateľstvom. Časť Nemcov sa zorganizovala v domobrane „Heimatschutz“, ktorá prenasledovala partizánov. Na druhej strane Slovenské obyvateľstvo sa zapojilo do protifašistického odboja. Nový život pre Tvarožnú nastal 27.1.1945. V ten deň o 16,30 hod. oslobodili obec jednotky Československého armádneho zboru.
Zmena politického zriadenia po II. svetovej vojne ovplyvnila aj život v obci. Nastúpilo znárodňovanie majetku a kolektivizácia. V roku 1958 vzniklo v obci kolektívne jednotné roľnícke družstvo. V neskorších rokoch bolo zlúčené s ďalšími 2 obcami – Vrbov a Abrahamovce a od roku 1998 hospodári samostatne v zmenených vlastníckych vzťahoch.
Na elektrickú sieť bola obec napojená v roku 1937 a autobus premáva od roku 1949. Bol to banícky autobus, ktorý prevážal chlapov do neďalekých mangánových baní. Pravidelná autobusová linka ČSAD bola zriadená vo februári 1950. V rokoch 1962-1963 bol postavený obchodný dom. Verejné osvetlenie funguje od roku 1970. Vtedy bola tiež postavená hasičská zbrojnica. V roku 1996 sa začal budovať verejný vodovod, v súčasnosti je už ukončený. V roku 1997 sa začala budovať verejná kanalizácia a čistiareň odpadových vôd, ktorá je v súčasnosti pre dkokončením. Plynofikácia celej obce prebehla v decembri roku 2002.
