DHZ

Najväčší význam v spišských mestách mal požiarnopolicajný poriadok Jozefa II. z roku 1788, ktorý provincia viackrát obnovila (napr. ešte v roku 1824). Z toho vyplýva, že v Tvarožnej bola organizovaná obrana proti požiarom na základe prakticky povinného hasičstva. Hasenia požiaru sa musel zúčastniť každý občan, cechy tu prakticky neboli. Prvá protipožiarna technika bola biedna. V roku 1799 mala len 3 kožené vedrá na vodu, okrem toho mal k dispozícii každý dom malý rebrík a nádobu na vodu.

Dňa 12. marca 1880, schválením stanov, bol Dobrovoľný hasičský spolok v Tvarožnej právne založený. Účelom spolku bolo chrániť životy a majetok občanov. Hasičský zbor mal dve čaty – lezeckú čatu a obsluhu striekačiek. Výbor pozostával z 9 členov. Spolok mal aj pečať uprostred s uhorskou korunou a s kruhopisom DURANDER FREUERWEHR VEREIN (v nemeckom jazyku, keďže Tvarožná bola obcou nemeckou). Žiaľ, archív spolku sa nezachoval a preto o jeho činnosti do konca prvej svetovej vojny je len málo informácií. Vie sa, že v roku 1888 mal 50 členov. Spolok nenašiel dosť pochopenia a tak 12. augusta 1888 sa Dobrovoľný hasičský spolok rozpadol a bolo založené povinné hasičstvo, ktoré fungovalo dlhé roky. V roku 1910 dostalo hasičstvo druhú striekačku a počet členov bol 40.

Dňa 11. apríla 1931 sa slovenskí požiarnici z Tvarožnej zišli a dohodli sa, že založia vlastný hasičský zbor vedľa nemeckého a zvolili si prípravný výbor. Dobrovoľný hasičský zbor v Tvarožnej vo svojej pečiatke uvádzal rok 1931 ako rok založenia. V tom období prestal nemecký zbor fungovať, a o výstroj sa oba zbory podelili. Slovenský zbor dostal jednu striekačku, časť uniforiem a iných vecí. V roku 1933 sa zbor zúčastnil na hasičskom dni v Kežmarku. 24. júna 1934 sa v Tvarožnej konalo obvodové cvičenie Okresnej hasičskej jednoty č. 78 v Kežmarku. V roku 1936 dostal zbor prvú motorovú striekačku. Peventívne protipožiarne prehliadky začali hasiči robiť, v roku 1948, začala sa ich starostlivosť o dorast, pripravovalo sa zavedenie nového cvičebníka. Počet členov bol okolo 23. Prevencia proti požiarom bola a zaiste aj bude základnou zložkou činnosti každej organizácie. Naša MJ vykonávala preventívnu činnosť od svojho začiatku.

V roku 1958 začala svoju činnosť aj požiarno-technická komisia, ktorá riešila požiarne problémy v tunajšom JRD. V roku 1961 na obvodnej súťaží vo Vrbove si ženy vybojovali 1. miesto a muži 2. miesto. Na Podtatranskej prúdnici v Štrbe obsadili 2. miesto. V roku 1964 na celoštátnej súťaži požiarnych družstiev v Rakúsoch sa zúčastnili 4 družstvá – 2 mužov, 1 žiakov a 1 dorastencov.

Dňa 20.6.1964 bola na budove MNV namontovaná poplachová siréna, čím sa urýchlilo vyhlasovanie poplachu a akcieschopnosť požiarneho zboru v prípade požiaru sa stala pohotovejšou. Dňa 26.3.1965 je obec napojená na automatickú telefónnu centrálu. Spojenie s okolitými obcami je teda pohotovejšie. V tomto roku požiarny zbor odovzdal starú motorovú striekačku „FLÁDER“. Rok 1967 patrí medzi najradostnejšie obdobia histórie požiarnej ochrany v obci. Konečne po takmer 15 rokoch od podania prvých žiadostí bola povolená výstavba požiarnej zbrojnice. Dňa 8.11.1970 bola po kolaudácii daná do používania nová požiarna zbrojnica so zasadacou miestnosťou, ďalšími tromi miestnosťami a dvojdverovou garážou. V tomto období má 55 členov.

V roku 1971 na požiarnej súťaži v Ľubici obsadili prvé miesto žiačky 13-15 rokov. Rok 1973 je medzníkom v histórii, na IV. zjazde ČSPO bola ustanovená jednotná celoštátna organizácia – Zväz požiarnej ochrany ČSSR. Schválené boli aj nové stanovy. V roku 1974 má ZO 50 dobrovoľných členov. V roku 1977 dostala ZO ZPO Pochvalné uznanie okresnej KOVP. V roku 1978 dostal Požiarny zbor nové požiarne vozidlo a prívesnú motorovú striekačku.

Aj v roku 1980 (významné jubileum požiarneho zboru-100 rokov) nepoľavovalo vo svojej činnosti. Tradične vykonával preventívne prehliadky a pripravoval sa na súťaže. Na požiarnických súťažiach sa prejavila dobrá pripravenosť jednotlivých družstiev. Požiarne družstvo dorastu v Spišskom Bystrom obsadilo 2. miesto v okrese a požiarne družstvo mužov v Mlynčekoch na I. obvodovom kole obsadilo tiež 2. miesto a postúpilo tak do II. kola (okresného). Tu obsadilo v silnej konkurencii pekné 5. miesto. ZO získalo tiež „Pamätnú plaketu družobného okresu Ústí nad Orlicí“ za dobré výsledky v socialistickej súťaži.

Svoju úlohu spĺňala tiež príprava obyvateľstva na CO, do ktorej boli členovia aktívne zapojení. Požiarny zbor zapájal svojich členov aj do vyšších stupňov školenia. Okrem toho velitelia požiarneho zboru sa zúčastňovali školení na úrovni okresu. V tomto smere však nie je presná evidencia. Kultúrno-osvetová činnosť nie je veľmi bohatá a bola obmedzená na usporiadanie tanečných zábav, niekoľko divadelných prestavení, na návštevy spoločenských podujatí, schôdzovú činnosť, blahoželania pri vstupe do manželstva, pri okrúhlych jubileách zaslúžilých členov. Za dlhoročnú dobrovoľnú a obetavú prácu mnoho členov obdržalo ocenenia.

V roku 1751 bol zavedený presný protipožiarny poriadok a zaviedla sa požiarna pokladnica. V roku 1775 Provincia tento poriadok obnovila a sprísnila ho. Príležitosť vyskúšať tieto opatrenia dostala Tvarožná hneď 1. mája 1775, keď ju katastrofálny požiar celkom zničil. V dôsledku toho Miestodržiteľská rada nariadila 28. mája 1776 Provincii zaviesť nový požiarny poriadok a zreorganizovať požiarnu pokladnicu. V dôsledku toho vypracovala Provincia obežník, ktorý zaslala Tvarožnej 21. apríla 1777. Podľa neho si malo každé mesto zaviesť osobitnú požiarnu pokladnicu, do ktorej mali obyvatelia prispievať podľa veľkosti domov. Pri prípadnom požiari dostal každý poškodený príspevok podľa veľkosti domu. Pokladňu spravovala vonkajšia mestská rada. Ostala však v platnosti aj spoločná požiarna pokladnica Provincie.