Medzinárod. spolupráca
Družba medzi obcami TVAROŽNA A TERZOLAS (Taliansko)
Všetko sa začalo tým, že Gino sa rád lyžoval. Chodil s kamiónom sem a tam do východných štátov a medzi nimi aj do Tatier na zjazdovky. Chodil tam a spoznával ľudí. Medzi peknými dievčatami, ktoré tam videl, našiel svoju peknú Mariku, s ktorou sa aj potom oženil. Bola Láska, bola svadba a hneď aj syn. Takže prvý krok, aby sme sa so Slovákmi spoznali už bol. A tu v Terzolase trebalo nájsť nových kamarátov, aj keď sú z diaľky. Bol čas, keď sa začala pripravovať Európska únia a chceli sme ísť trošku ďalej ako je Bratislava. Aby Láska bola ešte krajšia vec, povedali sme si, že zrobíme družbu s dedinou Nelovej (Džinovej) ženy. Dali sme dokopy všetky doklady a oficiálne papiere, naložili kufre do autobusu a hurá ide sa!! Dlhá a nekonečná cesta a konečne sme vystúpili v Tvarožnej. To sme tam našli bolo od začiatku kamarátstvo. Tak ako nás prijali to bolo niečo krásne a špeciálne, preto sme sa cítili ako kamaráti bez žiadneho klamstva. Preto ,aby sme boli spolu, vzdialenosť a jazyk nebola prekážkou. Odkedy sa to stalo, prešlo 10 rokov. Často sme chodili hore dole tam a späť a tým sa priateľstvo potvrdilo. Na našu družbu si spomíname aj Karnevalovým vozom. Na tom voze je dobre živená žena, ktorá predstavuje myšlienku, že keď sa spolu stretneme veľa jeme a pijeme. Ďalej sú tam manželia prezlečení naopak čo znamená, že z lásky a jednoty sa narodilo toto všetko. Na konci komína bocian postavil hniezdo. Bocian ako poštový vták, zniesol ku hniezdu dve veľké vajcia. Nosí deti a na Slovensku je ich veľa. Tu v Taliansku sa ich rodí vždy menej. Myslím si, že niekto z obecenstva si spomenul aj na iného vtáka, na toho ktorý je na pivovej fľaši, ktoré sa vyrába na Slovensku. Myslíte Len na pitie! To je Bažant! Dve vajcia, ktoré sú s prvými občanmi obce a keď sa tie vajcia otvoria, predstavitelia vidia okolo seba veľa deti. S veľkými požehnaním od autority dúfajme , že priateľstvo, ktoré bolo doteraz bude trvať navždy. Chceme tým povedať, že je pekné spolu oslavovať a keď sa vrátime ostáva nám nostalgia a pekné spomienky. Ale dôležitú vec, ktorú chceme tým povedať je, že priateľstvo nikdy neskonči. A ten bocian na traktore, chceme aby nám pomohol, aby naša spolupráca bola ešte krajšia. S vozom oslavujeme 10 – ročné priateľstvo a budúcnosť družby dávame do rúk mladých. Nech zistia aj oni, že keď pôjdu na Slovensko, je to tak, ako keby boli medzi rodinou. A keď nám Slováci vrátia návštevu je to tak ako keby k nám prišla rodina. Je to veselosť, radosť spolu s čin – čin, a spolu s tým čo v erbe obce majú toho so sekerou. Aj toho roku prišlo 15 ľudí osláviť karneval a zopakovať si naše motto: „Kamarátstvo a jednota medzi Tvarožnou a Terzolasom je oslava a vzájomné teplo“. A nám sa to tak páči!!!
(preklad článku v slovenskom jazyku, original v talianskom jazyku a v miestnom náreči sa nachádza v Dokumentoch)
